Terapia senzorickej integrácie
Je metóda/terapeutický prístup, ktorý vypracovala v 70-tych rokoch americká ergoterapeutka Anna Jean Ayres. Základným východiskom tejto metódy je cielené poskytovanie zmyslových stimulov tak, aby si dieťa mohlo spontánne formovať primerané reakcie na prichádzajúce podnety (adaptívne odpovede). Nové zmyslové skúsenosti v primeranej forme by mali dieťaťu pomôcť organizovať a usporiadať prichádzajúce podnety, a teda ich primerane spracovať a primerane na ne reagovať, a podporiť tak ďalšie učenie.
Terapia senzorickej integrácie sa uskutočňuje v upravenom prostredí, ktoré dieťa stimuluje k pohybu a k aktivite. V tomto prostredí (miestnosť pre senzorickú integráciu) sa nachádzajú rôzne typy hojdačiek, závesných sietí alebo vakov. Okrem toho v ňom možno nájsť rôzne prekážky, naklonené roviny, duté valce, pojazdné dosky, záťažové pomôcky, predmety s rôznymi textúrami a iné. Prostredie je zároveň bezpečné. V terapii senzorickej integrácie existuje rovnováha medzi slobodou dieťaťa a štruktúrou terapie. Všetko prebieha prostredníctvom hry. Pri terapii sa snažíme pôsobiť najmä na vestibulárne, proprioceptívne a taktilné vnímanie.
Terapia senzorickej integrácie podľa nie je žiadnou protokolovanou alebo štruktúrovanou terapiou alebo ,,súborom cvičení“. Prebieha prostredníctvom hry a senzomotorických aktivít, kde sa dieťa stretáva s ,,tými správnymi“ výzvami a zažíva pocit úspechu pri aktivitách. Dôležitý je akceptujúci prístup terapeuta a to, aby dieťa bolo motivované a samo bolo aktívne. Je dobré, ak iniciatíva vychádza zo strany dieťaťa. Pri terapii nejde o to, naučiť dieťa konkrétnu zručnosť alebo nacvičiť s ním nejakú motorickú zručnosť, ale pomôcť mu, aby lepšie fungovalo pri každodenných aktivitách. Dieťa má dostatok príležitostí na aktivitu a na hru a prostredie ho k tomu motivuje.
Na Slovensku a v Českej republike sa táto metóda začala používať len v posledných rokoch. Za ten čas bolo zriadených niekoľko miestností pre senzorickú integráciu. Pozrite sa, ako vyzerá tá naša.